Minerálne látky
Minerálne látky sú anorganické látky obsiahnuté v tele len v malých množstvách. Minerálne látky a stopové prvky sú pre náš život mimoriadne dôležité, ale ľudský organizmus ich nie je schopný vytvoriť sám. Ich nedostatok vedie k rôznym ochoreniam a funkčným poruchám.
Podľa množstva, v ktorom sa jednotlivé prvky v organizme nachádzajú, môžeme minerály rozdeliť na makroelementy a mikroelementy.
Makroelementy: vápnik, horčík, chlór, fosfor, draslík, sodík a síra. Minerálne látky sú potrebné vo veľkých množstvách.
Mikroelementy (stopové prvky): železo, meď, zinok, jód, selén, mangán, fluór, chróm, molybdén, kobalt a ďalšie. Náš organizmus využíva len niekoľko tisícin alebo milióntin gramov stopových prvkov, avšak ich prítomnosť v organizme je pre udržanie zdravia nevyhnutná.
Minerálne látky majú v organizme trojakú úlohu:
1, Sú súčasťou kostí a zubov. Dodávajú kostre pevnosť a pružnosť. Do tejto kategórie patrí vápnik, fosfor, horčík.
2, Ako nerozpustné soli pomáhajú kontrolovať zloženie telesných tekutín a buniek. Je to sodík a chlór v tekutinách mimo bunky, draslík, horčík a fosfor vo vnútri buniek. Udržujú osmotický tlak, zabezpečujú stále pH krvnej plazmy, uľahčujú výmenu látok cez membránu bunky smerom von aj dnu.
3, Sú súčasťou aminokyselín (napríklad síra v methioníne a cysteíne), hemoglobínu, nukleových kyselín (fosfor), bielkovín (fosfor, síra, železo, meď), enzýmov (meď, horčík, zinok, jód, kobalt), hormónov, vitamínov a iných zlúčenín. Niektoré v spojení s bielkovinami sú dôležitým prepravným prostriedkom. Sú dôležité pre činnosť nervovej sústavy, regulujú dráždivosť, aktivujú enzymatické systémy, angažujú sa na riadení základných psychických procesov. Niektoré minerály sa zúčastňujú na prevencii rakoviny, osteoporózy a iných chronických chorôb.
Minerálne látky nedodávajú telu žiadnu energiu, zúčastňujú sa však látkovej premeny. Minerály spolupracujú s vitamínmi a ich účinok je navzájom úzko spojený. Napríklad vitamíny skupiny B sa vstrebávajú len vtedy, ak je prítomný fosfor. Vitamín C výrazne zvyšuje vstrebávanie železo a vápnik by sa nemohol vstrebať bez pomoci vitamínu D. Zinok podporuje uvoľňovanie vitamínu A zo zásob v pečeni. Niektoré minerálne prvky sú súčasťou vitamínov: vitamín B1 obsahuje síru a vitamín B12 kobalt.
Minerály môžu mať dve podoby – organickú (viazané v organických zlúčeninách rastlinných a živočíšnych tkanív) a anorganickú (čisté minerály alebo anorganické zlúčeniny). Na vstrebávanie, premenu a využitie v organizme je výhodnejšie prijímať niektoré prvky v organickej podobe (napr. železo). Niektoré zase prijímame v podobe anorganickej (sodík a chlór zo soli). V anorganickej podobe však môžu byť určité minerály pre naše bunky jedovaté.
Potreba minerálnych látok závisí od veku, fyziologického stavu, od požívanej stravy aj od životných a pracovných podmienok. Niektoré musíme prijímať denne v gramových dávkach (napr. vápnik, fosfor, draslík), iné len v zlomkoch miligramov ako stopové prvky ( napr. jód, fluór). Naša denná strava má len malý podiel minerálov. Dospelý človek vydáva zo svojho tela asi 20 – 30 gramov minerálnych látok denne. Často dochádza k minerálovej nerovnováhe – nadmernému príjmu jedného prvku čo spôsobí zvýšené straty iného.
